Princíp fungovania termovízií v skratke

Makawiel

Termovízie (prípadne termokamery, či infračervené kamery) sa mimo armády začali vo väčšom používať len zhruba v posledných dvoch desaťročiach. Ide však o oveľa staršiu technológiu. Prvá kamera na princípe infračerveného žiarenia bola totiž vynájdená v roku 1929 a samotné infračervené žiarenie bolo objavené už na začiatku 19. storočia.

Infračervené žiarenie

V súčasnosti sú termovízie obľúbené aj medzi poľovníkmi, keďže im umožňujú pozorovať zver bez ohľadu na svetelné podmienky. Vidieť to aj na trhu s poľovníckymi termovíziami, kde nájdete širokú škálu modelov. Od cenovo dostupných za pár stoviek eur po špičkové termovízie, napríklad od nemeckého výrobcu Leica, ktoré stoja aj niekoľko tisíc (ale samozrejme, ponúkajú k tomu adekvátnu kvalitu).

Viete však, ako táto technológia funguje? V podstate ide o rovnaký princíp ako pri bežných kamerách. Je tu však jeden rozdiel, čo sa týka častí elektromagnetického spektra. To sa skladá z viacerých častí, konkrétne z gama žiarenia, röntgenového žiarenia, ultrafialového žiarenia, viditeľného svetla, infračerveného žiarenia, teraherzového žiarenia, mikrovlnného žiarenia a rádiového žiarenia.

Tieto jednotlivé časti elektromagnetického spektra sa odlišujú rôznou vlnovou dĺžkou. A tu leží aj rozdiel medzi bežnými kamerami a termovíziami. Bežné kamery „pracujú“ s viditeľným svetlom a termovízie s infračerveným žiarením, aj keď ho spracúvajú obdobným spôsobom ako bežné kamery viditeľné svetlo.

Špeciálne šošovky

Termovízia dokáže fungovať aj v úplnej tme, keďže úroveň okolitého osvetlenia je pre ňu nepodstatná (na rozdiel od nočného videnia, ktoré má v tomto limity). Je tu však ešte jeden zásadný rozdiel medzi bežnými kamerami a termovíziami. Pri druhých menovaných nečakajte žiadne sklenené šošovky.

Prečo sa sklo pri termovíziách nepoužíva? Dôvod je jednoduchý, blokuje infračervené žiarenie. Namiesto neho sa používajú rôzne špeciálne materiály ako germánium, fluorid vápenatý, kryštalický kremík a k tým novším patria špeciálne chalkogenidové sklá.

K tomu sa pridáva ešte antireflexná vrstva, keďže väčšina šošoviek z uvedených materiálov ju potrebuje. Mimochodom, takéto špeciálne šošovky sú jednou z vecí, ktorá pridáva termovíziám na cene. Šošovky z uvedených materiálov sú totiž výrazne drahšie ako bežné sklenené.

 

Zdroj obrázka:

Autor: specnaz7 / Stock.adobe.com

Next Post

Nespokojnosť so správcom bytovky niekedy vyrieši až jeho výmena

O rozdieloch bývania v dome a v byte sa už popísalo veľa. Veľakrát však býva opomenutá jedna skutočnosť: na rozdiel od domu, kde sa o všetko staráte vy, má veci týkajúce sa bytového domu ako celku na starosti správcovská spoločnosť. A to býva niekedy kameňom úrazu. Časté problémy pri výkone […]

Pozrite tiež